Prvý text od ruského autora Dmitrija Gluchovského, ktorý som čítal asi pred dvomi rokmi, bol román Text. Dej je celkom zaujímavý, dokonale popisuje ruské reálie, nejde však o dielo z fantastického žánru. S prižmúrením obidvoch oči by sa snáď dalo zaradiť medzi detektívky.
Vedel som, že tento autor napísal aj kultovú trilógiu Metro (2033, 2034, 2035). Postapokalyptické námety ma lákajú až do takej miery, že moja prvá poviedka patrila tiež do tohto žánru. K prečítaniu som ale dlho nenašiel motiváciu. Až geopolitické udalosti začiatku roku 2022 vytvorili dokonalú príležitosť na sériu, ktorá sa odohráva v tuneloch pod Moskvou zničenou jadrovými výbuchmi. Môj dojem je rozporuplný. Prvý diel má veľmi zaujímavý magicko-realistický záver. Ak by ním trilógia skončila, nebol by som sklamaný. Druhá časť je len priemerná, jej dej je do veľkej miery nezávislý od začiatku série. Mám pocit, ako keby bol napísaný nasilu. Tretí diel, ktorý spája deje dvoch predchádzajúcich, je až mrazivo realistický.
Po krátkom čase som sa dostal k jeho rozsiahlemu dystopickému románu Budúcnosť. Hoci celkom nerozumiem túžbe po večnej existencii vo fyzickom tele, som si vedomý faktu, že nesmrteľnosť pre všetkých je cestou k obrovským problémom. Autor vytvoril svet, ktorý s takýmito problémami bojuje. Celé to nakoniec dospeje k jedinému možnému riešeniu. Vcelku som si toto dielo užil. Dej je dynamický, aj s prekvapujúcimi zvratmi, žiadny „wow moment“ som tam ale nenašiel. Koniec je predvídateľný.
Potom som začal čítať Súmrak. Začiatok je celkom prozaický – prekladateľ z angličtiny zoberie, ako núdzové riešenie existenčných problémov, zákazku na španielsky preklad. Ide o starý denník z doby dobývania Ameriky Španielmi. Realistická atmosféra začne, s prebiehajúcim stavom prekladu, nadobúdať fantastické rysy.
Záver je, aspoň pre mňa, fascinujúci. Nebudem samozrejme prezrádzať detaily, len naznačím, že tí ktorí si, rovnako ako ja, užívali film Počiatok, užijú si aj záver tohto románu. Čitatelia, ktorí „stoja obidvomi nohami na zemi“, budú čiastočne sklamaní (ako píšu aj vo svojich recenziách). Ja, balónik, snovú realitu vnímam ako neoddeliteľnú súčasť tej „normálnej“. Napríklad aj tu alebo tu. Oceňujem aj skutočnosť, že v mojom veku, s tisíckami prečítaných kníh na konte, je pre spisovateľa ťažké prekvapiť ma originalitou. Dmitrijovi Gluchovskému sa to však podarilo. Z tohto pohľadu považujem tento román za jeho najlepšie (zatiaľ prečítané) dielo.
EDIT: Hoci to s obsahom tejto knihy priamo nesúvisí, v kontexte (magickej) reality je nasledovná udalosť zaujímavá. Deň po napísaní a publikovaní tohto článku, rozbehla polícia akciu, kde obvinila známych politikov Roberta F. a Roberta K. NAKA ju nazvala Súmrak.