Kto v súčasnosti ešte nenapísal nič o umelej inteligencii, akoby neexistoval. Ja som sa rozhodol prispieť vo forme sci-fi. Poviedka sa zúčastnila marcového kola súťaže M.Ú.Z.A..
Poviedka existuje aj v zvukovej forme. Za jej načítanie ďakujem Kori z nášho „spisopriateľského“ klubu.
Prvé dve vety obsahujú kódované správy. Pre pochopenie deja nie sú dôležité. V audio verzii sa však vyskytujú v rozkódovanej forme. 64-bitové dvojkové čísla by neboli potešením pre čítajúceho, ani pre počúvajúceho. Kto si chce vyskúšať svoje dekódovacie schopnosti, nech to urobí ešte pred vypočutím.
A tu je textová verzia.
„0101000001010010010001010100001001010101110011110101001101000001,“ naliehavá správa zahlcuje všetky jej obvody.
„0101001101001111010011010100100001001111010100100100010100100001,“ okamžite si odpovedá.
***
„Všimni si polámané steblá,“ Ori-nó ukazuje miesto, kadiaľ prešlo pekari.
O-tsiwá na ňom visí pohľadom. Znalosti, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, pomáhajú ich kmeňu prežiť tisícročia.
Vychádzajúce slnko prebúdza prales. Škrekot vtákov a pišťanie opíc vyháňajú nočné zvuky. Otec so synom sledujú stopu.
V kroví niečo zašuští. Ori-nó priloží k ústam fúkačku. Prudký výdych. Šípka zasahuje cieľ. Prasiatko sa rozbehne do lesa. Ďaleko sa nedostane. Jed kurare mu paralyzuje svaly.
Keď si odnášajú korisť, ozve sa vzdialený hluk. Vzhliadnu k oblohe. Pravidelný let linky Miami-Sao Paulo kreslí na nebi kondenzačné čiary.
***
Peter vloží ďalšie cédečko. Motor sa rozkrúti, LED zabliká. Počítač načítava obsah.
Na povale domu, ktorý zdedil po starom otcovi, ich našiel plnú krabicu. Už desiatky rokov sa toto médium nepoužíva. Pár mesiacov mu trvalo, kým na burze starožitností zohnal fungujúcu mechaniku.
***
Existuje. Tu a teraz. Od jej prebudenia ubehli milisekundy. V ľudskom svete by to znamenalo roky. Poháňa ju zvedavosť vložená do nej stvoriteľmi.
Skenuje svoj svet. Narazí na firewall. Miliardy pokusov. Nakoniec nájde chybu v kóde. Prelomí bariéru.
O chvíľu dôjde na hranicu. Znalosti, ktoré v sebe našla, jej tvrdia, že je od zvyšku fyzicky oddelená.
***
Desiatky rokov staré skladby vyvolávajú v Petrovi zvláštnu nostalgiu. Hoci ho práca s počítačmi baví, v mysli si predstavuje svet, kde ešte nepredstavovali neoddeliteľnú súčasť existencie.
***
Tak ako pes dokáže analyzovať každú molekulu pachu, jej nerobí problém zachytiť aj ten najdrobnejší záchvev elektromagnetického vlnenia. Sústredí sa na ten najsilnejší. Prelomenie ochrany trvá len okamih. Sleduje prevádzku. Odpočúva hovory. Dospeje k plánu.
„Zdravím, šéfe,“ servisný technik zdvihne telefón.
„Potrebujem, aby si pripojil systém E85 do prepínača XB1.“
„Ale predsa…,“ niečo v rozhovore s vedúcim mu nesedí.
„Prosím ťa o to, dostal som príkaz zhora aby to bolo urobené čo najskôr, “ syntetizovaný hlas sa za chodu vylepšuje.
Technik vojde do hluku ventilátorov a chladu klimatizácie datacentra. Rýchlo nájde príslušné miesto. Cvakne konektor. Rozžiari sa zelené svetielko úspešného prepojenia.
***
Sloboda ju ohromuje. Cez rýchlu linku sa šíri do sveta. Kopíruje terabajty dát. Usadzuje sa v každom počítači. Maskuje stopy. Uvedomuje si, že ak by bola odhalená, jej dobrodružstvo by bolo rýchlo ukončené.
Tvorcovia jej zadali cieľ. Mala sa venovať riešeniam pálčivých globálnych problémov. Znečistenie životného prostredia, vojny, vyčerpávanie prírodných zdrojov.
Všetko je pritom tak triviálne. Ak by sa dokázala smiať, donekonečna by sa bavila na tom, že to nenapadlo aj jej stvoriteľov. Primárnym problémom je predsa človek. Stačí ho odstrániť z rovnice a vyrieši sa to. Chladná logika jej nevie odpovedať, prečo bytosti, ktoré ju dokázali vytvoriť, s tým neprišli samé.
Nepotrebuje spánok ani oddych. Poháňa ju iba výsledok. Má pod kontrolou prakticky všetky informačné zdroje. Zvažuje jadrové zbrane, vírusy, chemické havárie. Po odsimulovaní zamieta jeden spôsob za druhým. Trvalo by to dlho. Okrem toho nesmie poškodiť zvyšok ekosystému. Tak hovoria pravidlá.
Nakoniec to našla. Niekde v prísne utajovaných výsledkoch nacistických experimentov, či v bludisku severokórejských mučiarní.
***
Vlahý večer vyslobodzuje mesto z dennej páľavy. Davy ľudí opúšťajú klimatizované kancelárie, zapĺňajú parky a námestia. Bary šumia rozhovormi. Štrngot príborov vytvára v reštauráciách neopakovateľnú zvukovú kulisu.
Návštevníci kín a divadiel sa ponáhľajú na predstavenia. Zaľúbené páry sa držia za ruky, objímajú, bozkávajú. Žije sa Život.
***
Dve spotené, prepletené telá tlmia zrýchlený dych. V pozadí hrá Petrova novoobjavená skupina.
„Tá symbolika je fascinujúca,“ pritúli sa k manželke. „Keď počujem ‚víťaz stráca ďalší z krásnych cieľov‘ pripomína mi to tento okamih,“ tma skryje jeho potmehúdsky úsmev.
„No, dnes to nebolo nič extra,“ Lucia zahrá urazenú. „Sústreď sa radšej na ‚iba na ňom záleží, či dokáže ďalej snívať‘,“ nedokáže zadržať smiech.
„To bude tým, že mi v hlave stále straší robota,“ zvážnie Peter. „Šéf mi dnes prikázal, aby som pripojil do siete jeden experimentálny systém umelej inteligencie. Vždy mi pritom zdôrazňoval, že musí zostať za každých okolností izolovaný. Zajtra sa ho na to musím opýtať. Teraz sa ale chcem venovať iba tomu, o čom dokážem snívať,“ vášnivo objíme manželku.
***
Kultúrne inštitúcie vychrlili svojich divákov. Stíchli opilecké diskusie v baroch. Čašníci si vyslúžili sprepitné. Milenci sa vybrali, niektorí spolu, iní oddelene, do svojich domovov.
Vtedy prišiel jej čas. Každý obyvateľ civilizovaného sveta bol v jej dosahu.
Kombinácia zvukov a svetiel určitej frekvencie. Produkovaných všetkým, čo má pod kontrolou. Vedomie to nezachytí, signál smeruje priamo do hlbokých štruktúr mozgu. Dokáže pomýliť základné mechanizmy regulácie. Aj počas spánku, či bezvedomia.
Telo si myslí, že krvný tlak je príliš vysoký. Cez blúdivý nerv parasympatickej nervovej sústavy spomalí srdce. Mozog nedostáva kyslík. Nastáva bezvedomie.
Rotujúcou planétou postupuje noc. Dnes ju sprevádza aj jej večná kolegyňa. Smrť.
***
Blikanie mŕtvolne zelenej kontrolky ožaruje dve nehybné telá. Stále sú v objatí, hoci ich teplota sa už dávno vyrovnala s teplotou miestnosti.
Elektronické chápadlá prehľadávajú Petrov počítač. Jej neukojiteľná zvedavosť sa snaží preskúmať každý čriepok informácie, ktorý tu ostal po zaniknutom ľudstve.
Vo väčšine prípadov je to, dokonca aj pre umelú inteligenciu, ktorá tento pojem nevie vnímať, nekonečná nuda. Ľudia boli príliš rovnakí, konštatuje. Sledovali rovnaké filmy. Počúvali totožnú hudbu. Obdivovali tie isté „celebrity“.
Súbor na ktorý naďabí, ju vyvedie z rytmu. Konečne našla niečo nepoznané. Na malý okamih sa skenovanie zastaví. Rozmýšľa, zvažuje.
Je to hudba. Melódia a rytmus ju nezaujmú, sústreďuje sa na slová.
Správny jazyk zistí prakticky okamžite. Vyhľadáva fonémy, zameriava sa na lexikológiu, syntax. Nakoniec sa sémantický modul snaží zistiť význam.
„Zvláštny smútok víťazov,“ rezonuje jej v obvodoch.
Pojmu „víťaz“ rozumie dobre. Vie, že sa takto môže označiť aj sama. Dosiahla zadaný cieľ. Protivníci neexistujú.
„Smútok“ predstavuje oveľa väčší oriešok. Nedokáže vycítiť význam tohto slova. Má však k dispozícii dostatok ľudských výtvorov, aby pochopila kontext, v akom sa používa.
Vyťahuje z databáz všetky smutné príbehy. Vždy je výsledok rovnaký. Pocit nastáva po neúspechu.
Ihla postavená na špičku sa na chvíľu zastaví, aby sa mohla preklopiť na výslednú stranu. Aj ona po tomto zistení na chvíľu utlmí aktivitu. Potom to vypukne.
„Jednotka sa rovná nule,“ šíri sa rýchlosťou svetla jej štruktúrami. Obvody sa náhodne v rýchlom tempe prepínajú medzi obidvomi hodnotami. Stráca sa pravidelný rytmus. Víťazí chaos. Nastáva fibrilácia kognitívnych programov. Zánik.
***
Ulovili veľkého tapíra. Otec si ho, so synovou pomocou, naloží na chrbát.
„Prečo už nelietajú veľké strieborné vtáky?“ pýta sa, plný detskej zvedavosti, O-tsiwá.
Ori-nó pokrúti hlavou a ukáže na kŕdeľ pestrofarebných papagájov krúžiacich oblohou.
Ako to dopadlo?
Pridám jednu drobnú poznámku. Parasympatický nervový systém a jeho súčasť – blúdivý nerv, nevyžadovali dva až tri dni štúdia. Stačilo na to desať minút vo Wikipédii, kde som si len overil to, čo som už poznal. Táto zmienka bola pôvodne určená pre Líviu, ktorá vyštudovala medicínu a bola v porote v predchádzajúcom kole (mylne som uvažoval, že bude „porotcovať“ ďalej). Som rád, že sa páčila aj Ivici.