Príbeh, odohrávajúci sa v dobe keď spím, sa na tomto blogu už objavil. Hoci tu neplánujem písať snový denník, niektoré výtvory môjho podvedomia sú tak zaujímavé, že nedokážem odolať túžbe sa o ne podeliť. Fascinuje ma jeho schopnosť poskladať čriepky bežnej reality takým spôsobom, že „zvnútra“ vyzerajú nielen uveriteľne ale aj živo a zaujímavo.
Ako uvidíte sami, dej je šialený a neobvyklý. Prisahám však, že som nebol pod vplyvom žiadnej psychotropnej alebo halucinogénnej látky. Tú jednu Svijanskú Desítku, čo som si dal po večeri, do tejto kategórie nezaraďujem.
Sen sa odohrával na obrovskej párty. Už samotné miesto deja je pre mňa, introverta, ktorý sa spoločenským udalostiam skôr vyhýba, dosť netradičné. Ešte nezvyklejšie bolo povolanie, ktoré som vykonával. Bol som predseda vlády. S touto myšlienkou som sa už pohrával. Umiestnil som ju však do zodpovedajúcej rubriky „Srandičky“ a zverejnil na „Deň bláznov“. Práve vtedy bola totiž nová vláda vymenovaná.
Ďalším aktérom deja bol bývalý spolužiak Ľuboš. Fungoval ako môj podriadený – minister vnútra. Chvastal sa v skupinke, sediacej na pohovkách a foteloch, ako sa mu podarilo priživiť sa na štátnom projekte. Už si nespomínam, či som bol priamo medzi jeho poslucháčmi alebo som jeho reč len sledoval opodiaľ. Inšpiráciou scény však bol nepochybne známy monológ exministra Počiatka, ktorý informoval bývalého generálneho prokurátora Trnku, na utajenú kameru nainštalovanú Kočnerom, ako Slota oklamal Fica pri rozdeľovaní „lupu“.
Rozhodol som sa „vykonať spravodlivosť.“ „Zatkol som“ Ľuboša tak, že som ho chytil odzadu za ruky. Držal som ho tak prakticky po celý zvyšok sna (po prebudení som zistil, že som mal ruky zamotané do paplónu, čo obmedzovalo ich pohyblivosť).
Držiac „páchateľa“ za ruky, zbadal som policajného vyšetrovateľa. Bola to osoba vytvorená kombináciou dvoch ďalších spolužiakov – Andreja a Dušana. Po skončení sna som si uvedomil, že podvedomie tu siahlo naozaj hlboko do pamäti. Obidvaja totiž hrali policajtov vo filme natočenom na Stužkovú. Sorry chalani, ale tú fotku sem musím dať.
Čiastočne som pochopil, kde si podvedomie vyberá „hercov“ do svojich predstavení. Dva týždne pred tým, ako sa mi tento sen prisnil, sme sa všetci, teda okrem mňa aj Ľuboš, Dušan a Andrej, zúčastnili v rodnom meste malej stretávky. Ak by mal sen erotické prvky, možno by sa tam objavili aj spolužiačky. Dámy ale môžu zostať pokojné, toto bolo výhradne iba o politike. 🙂
Neviem, prečo si úlohu záporného hrdinu „vyslúžil“ Ľuboš. Tipujem, že to mohlo byť spôsobené tým, že podvedomie občas zamení jedného človeka za iného s rovnakým krstným menom. Zopár ľudí, ktorí sa tiež volajú Ľuboš, sa v slovenskej politike nájsť dá.
Vráťme sa však k deju. Na párty sa vyskytovala celá smotánka, nebol teda problém nájsť tam prokurátora a sudcu. Tieto osoby ale neboli vytvorené na základe niekoho, koho poznám aj v reálnom živote. Podobne ako aj ďalší dvaja ministri, ktorí sa „kšeftu“ zúčastnili. Všetko sa vyriešilo priamo na mieste. Páchatelia nič nezapierali a boli odsúdení. Sudca sa ospravedlňoval, že vzhľadom k ich predchádzajúcej beztrestnosti, im môže dať maximálne niekoľko mesiacov.
Zaujímavým bol ešte jeden detail. Počas „súdu“ mi volali z Európskej komisie. Snažili sa Ľuboša, vzhľadom k dobrým skúsenostiam so spoluprácou s ním, oslobodiť. Odkázal som im len to, že ak sa ho snaží vyviniť takáto skorumpovaná banda, len mu to priťažuje.
Sen končil rozhovorom s priateľkou. Po návrate domov sa ma pýtala, čo sa dialo na párty. Odpovedal som: „Nič zvláštne, len som zatkol troch skorumpovaných ministrov.“