Ak by mi, ešte pred pár rokmi, niekto povedal, že raz budem písať poviedky, ocenil by som túto myšlienku jemným úsmevom. Ak by mi však oznámil, že budem písať poéziu, dostal by som záchvat smiechu.
Dnes už viem, že s poviedkami sa situácia vyvinula inak. Netrvalo dlho a pribudla aj lyrická tvorba. Ak sa totiž človek pohybuje v skupine neskutočne kreatívnych ľudí, ich vplyv je silný. Určité „hecovanie“ zo strany mojich „spisovateľských“ kolegov a kolegýň, ktorí do nášho diskusného portálu pridávali aj básnické diela, na mne zanechalo stopu. To dokážem aj ja, povedal som si.
Prvá báseň sa týka môjho obľúbeného zvieratka, ktoré sa už dostalo aj do mikropoviedky.
Schrödingerove mačky Fyzici hovoria Vec im je jasná Tajomstvo v krabici Mŕtva aj krásna Ak veko otvoríš Pravda sa zjaví Živá či biedna je Niet inej správy Ale tie krabice Môžu byť v páre Hoc pravdu nepriznáš Je to však žhavé Mysľou ti behá len Túžba to šije Prvá nech mŕtva je A druhá žije Čo ak však narušíš Tajomstvo skryté Mŕtvy puch dvojitý A prázdno príde Alebo mačičky Ožijú spolu Pazúrky vystrčia A ty máš smolu Otvoriť krabice Raz spraviť musíš Osud či prekliatie Len ticho tušíš
Tá druhá reflektuje atmosféru ročného obdobia.
Jesenná Vlhké listy Dláždia chodníky Hmla nám skrýva Tajné míľniky Mrholí A chlad sa vrýva pod kožu Lampy noci Už viac nezmôžu Chladné temno Tá noc jesenná Náznak túžby Či sa zvládnuť dá Slová plynú Čo iné mali by Čas ten beží Miznú pochyby Možno zvrátiť Nežné prekliatie Nádej dáva Snáď to objatie
Pár dní po jej napísaní sa mi podarilo odfotiť aj ilustračný obrázok.
