Hoci sci-fi patrí stále k môjmu najobľúbenejšiemu druhu beletrie, recenzie diel z tohto žánru tu budú zriedkavé. Občas však urobím výnimku. Napríklad, ak ma zaujme nielen kniha samotná ale jej autorka je mojou rodáčkou. (viac…)
Druhá polovica roku 1994 bola pre mňa prelomová. Prežil som pár situácii, ktoré navždy zmenili môj život. (viac…)
Okrem študentských internátov je charakteristickým znakom Mlynskej doliny aj autobusová linka číslo tridsaťdeväť. Nachádza sa tu jedna z jej konečných staníc. Výraz „plná tridsaťdeviatka“ sa tak stal aj súčasťou folklóru. Svojou troškou som k tomu prispel aj ja, ked som sa raz v piatok potreboval dostať na Hlavnú stanicu. (viac…)
Za domom, v ktorom som vyrastal, je detské ihrisko. Stojí tam „od nepamäti“ lebo si naozaj nepamätám na čas, keď som ho z okna detskej izby nevidel. Do nášho novopostaveného paneláku sme sa prisťahovali, keď som mal asi rok. Ihrisko teda bolo vybudované asi už pri výstavbe sídliska. (viac…)
V čase mojej mladosti mobilné telefóny neexistovali. Zopár „vyvolených“ súdruhov síce malo prístup do systému, kde sa dalo telefonovať aj z auta, pre bežných ľudí ostávala ako jediná možnosť iba pevná linka. A ani to nebola úplná samozrejmosť. Pripojenie telefónu zabezpečoval nepružný štátny monopol. Od žiadosti po jej vybavenie mohli uplynúť aj roky. (viac…)
